• mal vysokú postavu a silnú telesnú konštrukciu
• bol nadaný, usilovný a vytrvalý
• ovládal všetky európske jazyky
• rád chodil na dlhé prechádzky
• viedol veľkú korešpondenciu s viacerými významnými ľuďmi
• bol veľmi citlivý a háklivý na svoju osobu a reputáciu
• bol milý k pospolitému ľudu a medzi nimi bol aj veľmi obľúbený
Narodenie a detstvo
• narodil sa 1. decembra 1843 v Liptovskej Ondrášovej (dnes Liptovský Mikuláš) otec Matej Mišík, evanjelik, bol správcom majetku Pongrácovcov
• matka Barbora Vamossy – Nagy, rodom zemianka z Maďarska
• mal dve mladšie sestry Zuzanu a Annu Evu
Štúdiá
• ľudovú školu ukončil vo svojom rodisku
• v roku 1856 sa dostal na levočské gymnázium, kde absolvoval 6 tried
• tam sa prvýkrát prejavilo jeho národné cítenie
• teológiu a filozofiu študoval v rokoch 1862-1868 v Spišskej Kapitule
• vždy vynikal výborným prospechom
• medzi predstavenými mal povesť pansláva a buriča
Kňaz, dejepisec a folklorista
• Mišík patril k najdôležitejším slovenským historikom, jazykovedcom, etnografom, kultúrnym a osvetovým pracovníkom druhej polovice 19. storočia
• pôsobil v dobe veľmi silnej maďarizácie a útlaku Slovákov, bol veľký národovec, matičiar a podporovateľ Slovákov
• veľmi horlivo sa usiloval o pozdvihnutie slovenskej národnej identity
• významne sa uplatnil na poli národopisectva
• zaoberal sa históriou spišských miest a pôvodom ich názvov
• poznatky uverejnil vo viacerých článkoch, štúdiách a knihách
Pastoračné pôsobenie
• za kňaza bol vysvätený 26. júla 1868 biskupom Ladislavom Zábojským
• ako kaplán pôsobil v Nemeckej Ľupči, Ružomberku, Námestove, Hniezdnom a Hnilci
• v roku 1873 bol preložený za farára do Hnilca, kde pobudol 45 rokov
• viackrát žiadal o preloženie na lepšiu faru, nebolo mu však vyhovené
Národný a sociálny buditeľ
• už od štúdií Mišík pomáhal svojmu národu v jeho národných a sociálnych ťažkostiach, pre svoje národné cítenie sa viackrát dostal do sporu s vysokou svetskou a cirkevnou vrchnosťou
• často písal ostro namierené články proti Maďarom
• horlivo finančne podporoval chudobný slovenský ľud
• bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom
• stál pri zrode Slovenskej muzeálnej spoločnosti, kde bol od roku 1908 až do svojej smrti predsedom
Kapitulný vikár
• 24. marca zomiera spišský biskup Alexander Párvy
• za kapitulárneho vikára – zástupcu biskupa – je následne zvolený pomocný biskup Martin Keberich
• po 17-tich dňoch Keberich za neobjasnených príčin na túto funkciu abdikuje
• hneď na to je 16. apríla 1919 za vikára zvolený Štefan Mišík
• tento krok sa stretol s pozitívnou odozvou u slovenských kňazov v diecéze
Na sklonku života
V závere života Mišíka trápili viaceré choroby (skleróza, srdcová slabosť, ochorenia pečene a obličiek).
V roku 1907 dostal porážku z ktorej sa už nikdy celkom nevyliečil. Po zvolení za kapitulného vikára už nevládal zasahovať do diecézy. Na čele diecézy strávil len 102 dní.
27. 7. 1919 o 3 hod. rannej, po dlhej chorobe zomiera v 76 roku života a 51 roku kňazstva.
Pochovaný je v Spišskej Kapitule. Náhrobok mu spravil Ján Vojtaššák.
